Pokiaľ existujú miesta ako tieto, verím na rozprávky..

 ...zamilujem sa do vás znova a znova! Kedykoľvek mi bude dopriate SEM zavítať. Ukrývate v sebe POKOJ, aký som na iných miestach zatiaľ nezažila.  Príslovie hovorí "do tretice všetko dobré".. Tak my už sme vyskúšali po štvrtý krát a stále nám nieje dosť! Vždy to bolo viac než dobré. 

Premýšľam prečo som vás sem doteraz nevzala na výlet..
Prepáčte!
Dneškom sa to pokúsim napraviť

Nechajte svoj deň začať skutočnou rozprávkou..

Našim víkendovým útočiskom sa stal domček hlboko v hore kde sme počas raňajok boli obklopený najkrajšímí obrazmi. Zdobili steny všade navôkol. Tematika bola jednoznačná - HORY!
No zrak sa mi ťahal k tým ktoré lemovali rámy okien. Jemne poprášene snehom a pomaličky prebúdzajúce sa do nového dňa.

Ách..
Dopiť kávu, dojesť croissant a šup sa s nimi zblížiť..

No dobre. Tak ešte oškrabať zamrznuté okno a vyrážame!
A kedže ciele sa počas dvoch dní rýchlosťou blesku menili, nakoniec sme to nechali len tak voľne plynúť.. Pri podmienkach aké momentálne boli vo Francúzkych alpách sme prijali víkend taký, aký nám bol naservírovaný. Síce s viacerími zavretými strediskami, ale za to s tým "najgýčovejším" počasím aké si len vieš priať!
Takže nič nám nebránilo k tomu aby sme prvý deň odštartovali z dedinky Argentier - "Vzhůru k výškám".. 

 

Žijeme v spoločnosti, kde každý chce všetko a hneď. Chceme dosiahnuť želaný výsledok s menším úsilím a za kratší čas. Predpokladáme, že to všetko príde rýchlo a bez čakania.

Akurát by sme nemali zabúdať, že väčšina z toho si vyžaduje snahu a trpezlivosť.

Ospravedľnujem sa vopred za vyjadrenie, ale tento "DIABLOV NÁSTROJ", ktorý si už druhý víkend po sebe obúvam ma pomaly, ale isto učí všetky tieto cnosti. ÁNO, tým pekelným výmyslom myslím SKIALPY. Aj sme si dali na chvíľu v našom vzťahu pauzu, ale pochopila som, že potrebujem pohyb aby som dokázala na chvíľu zastaviť. 

Telo ide, no myseľ je čistá - VYPNUTÁ .

Len šúchanie lyží a pohľad zastretý tými najkrajšími scenériami.

Klamala by som, ak by som napísala, že som sa nebála. Pri opustení zjazdovky sa mi do hlavy vkrádal strach. Tak ako sa mi miešajú pocity z výšok tak isto mám obavy z hrozieb a rizík, ktoré sa môžu udiať takto v zime v horách.

Môžu..

"Nestrachujte sa, ako sa to udeje, inak si začnete vytvárať obmedzenia.

 Skrátka si budte istý tým čo chcete..

Do uší som si dala slúchadká, zapla hudbu a nechala prekričať všetky strachy. Pomalým šuchaním lyží, nasledovaním dvoch francúzkych pánov a Paľka som tam hore odrazu stála. 

To KDE a AKO vysoko sme si vlastne uvedomily až po "skrolovaní infošiek" o okolí večer v posteli. Môjmu mladšiemu ja (a aj tomu z doobedia) by som v tom momente zakričala, že budú situácie kde bude na seba úprimne hrdé!

Koniec? 

NIE! - Rozprávka ešte nekončí..

Ešte jeden pohľad z okna a vidíme sa ZNOVA ráno.

Dobré ránko priatelia..

"Klin sa klinom vybíja" a či už som nohy cítila, alebo aj nie..

Bol by to hriech! - Hriech naplno nevyužiť plusové teploty. Po vystúpeni z auta som zostala v pomykove.

Snívam,  alebo som sa naozaj ocitla v rozprávke ?  

Hmm, v takej kde existovala "LÉTO - ZIMKA"..

No, ale teraz vážne..

Samozrejme, že sme sa teplúčku a víkendovej azurkovej oblohe tešili, ale malo to aj svoje negatíva. Budem sa tu zrejme opakovať, ale "každá minca má dve strany". Nebolo tomu inak ani teraz. Kvôli teplotám, ktoré boli sme si nemohli dovoliť začať našu PSYCHOHYGIENU (čas  strávený v prírode) úplne z pôvabnej dedinky Les Praz. Nuž, pomohli sme si teda lanovkou do lyžiarskeho strediska. 

Vystúpili na konečnej. A začali premýšľať, že kam. 

A tam kde niečo končí, začína predsa niečo nové!

 Alebo sa tam  možno schádza "skialp partička".  Nenápadne sa teda pripájame a šup naprieč zasneženov krajinkou. Opäť to bolo iné. Pre dnešok s výhľadom na masív Mount Blanc.

Odrazu neviem ako skĺbiť viac aktivít naraz. Hlava sa otáča dozadu a obdivuje ho, pohľad by mal smerovať pod nohy (lyže) do toho neviem čo skôr zo seba vyzliecť. Taktiež rozmýšľam či potím výdatné raňajky od našej hostiteľky (Helen), alebo sú to koláče, ktoré sa cez sviatky chystám zjesť.

A ak si stále myslíš, že "ženy dokažu robiť viac vecí naraz" tak zrovna tu som JA o tom začala pochybovať.

Keď sme sa ocitli pod žlabom skupinka žien aj chlapov pred nami zastavila. Začali medzi sebou diskutovať po francúzsky a potom to jedna žena z partie posunula ďalej aj v angličtine. Vraj tí čo chceme a cítime sa máme pokračovať hore, ale na vlastné riziko..

"Ak vám niečo nepripadá správne, pravdepodobne to ani správne nie je. Dajte na intuíciu. Nechajte to plynúť."

Niektorí sa vybrali cik-cakom v skupinke ďalej. My sme si nechali poradiť, zlepili pási a otočili to. Nemuseli sme jej veriť, ale dobrá rada je nad zlato! 

A keďže sme mali kúpený 4 - hodinový lístok, energiu sme presmerovali na zdokonaľovanie sa v lyžovaní.  

"Hory nás učia zodpovednosti, rešpektu a pokore." 

Niektoré miesta si na lepšie podmienky počkajú a MY s nimi tiež! Príde deň keď nám bude dovolené sa priblížiť aj k tomu Mount Blancu..

Zazvonil zvonec a rozprávky je KONIEC..

Počkať, počkať!

Samozrejme hneď  po tom ako sme si kúpili chrumkavú bagetu a croissantíky. (Hehe, vekom sa kúpa suvenírov mení.)  Teraz už naozaj môžme vyraziť domov.

Vďaka ti život!

PS: Všetkým toto "zákutie" francúzskych Álp odporúčam! (V akomkoľvek ročnom období.) Možno aj vy objavíte pokoj, ktorí v sebe ukrýva. Sľubujem, že na to aby si vás to TAM úplne podmanilo nebude potrebné veľa..

POKOJNÉ a ROZPRÁVKOVÉ sviatky Vám želám!

 Pá..

  

"Kto hľadá nájde.."

Tento článok mám v hlave už tak dlho! Dookola si "omieľam" ako si  čarovné miesta z Appenzellských Álp zaslúžia obdivu a nie len zálohovanie na google disku.

Veď predsa to bolo - "TO PRVÉ" čo sme zo Švajčiarska pred piatimi rokmi uvideli. 

Ach, ten čas ale letí..

Dodnes si pamätám ako ma uchvátila výrazne zelená tráva pokrývajúca doliny, ktoré z každej strany objímali vysokánske hory.  Pravdou síce je, že netrhajú priečky najvyžších vrchov Švajčiarska, no mne padli do oka.  A od vtedy sa tam s láskou vraciam a môžem povedať NAPÍSAŤ, že aj s nejednou našou návštevou.  Je to "na skok" a stali sa mi útočískom..

   

...vlastne po prečítaní kapitoli venovanej téme "Nájdi svoje ÚTOČISKO" som znova objavila chuť niečo napísať. Pre mňa, pre teba,  pre kohokoľvek..
Uvedomila som si, že vlastne čas strávený v prírode sa stal mojim útočiskom!

 Pohladí - obíjme, keď je to najviac potrebné. Bez predsudkov, bez slov..
Tam som sa stratila a zároveň našla. Vieš, niektoré útočiská nemusia mať hmotnú podobu. Môžu to byť dokonca aj spomienky na čas niekde,  alebo s niekým.

A tak zatváram oči a spomínam..
 

No dnes tam chcem aj TEBA!  Podeliť sa aj s tebou a pár mojích srdiečku blízkych útočísk. Zobrať ťa na moment na výlet..
Kam? - Tam kde mi bolo za posledné roky najlepšie..
Pripravený? - ZAČÍNAME!

.

.

.

1) Jazero SEEALPSEE

Bola moja prvučká turistika po príchode do tejto rozprávkovej krajiny. (Rozprávková hlavne preto, že mi pripomína rozpávku Zootropolis.) - Môžeš sa TU stať kýmkoľvek a robiť čokoľvek! Ale o tom inokedy..

K jazeru vedie strmšia asfaltová cesta, ktorá ale trvá len cca 50 min. a zvládne je úplne ktokoľvek. Veľký aj malý, v zime aj v lete. Zaujímavosťou je (hlavne pre fotografov), že jazero nieje slniečkom zaliate po celý deň, ale len v určitú hodinku.  Vlastne ani neviem či sa mi tá najperfektnejšia "foto hodinka" podarila.. Dokonca ani neviem koľko krát som tam bola a s kým všetkým som sa snažila túto krásu zozdieľať. Viem len to, že som tu oslávila svoje "20-te" narodeniny a nadobro som tu podľahla čaru chodenia do hôr! A pre to má zaslúžene prvé miesto na mojom zozname.

                 

       

.

.

.

2) Vrchol Säntis (dostupný aj lanavkou)

Za mňa vrch, ktorý by mal vidieť každý slovák, žijúci vo Švajčiarsku. - Každý kto ľúbi horskú turistiku. (Niečo ako doma náš Chopok a Ďumbier) 

Säntis je najvyžším vrcholom pohoria, no výškovými metrami ťa dnes nebudem zaťažovat. Úprimne to nehrá žiadnu rolu. Prezradím len, že ak sa vyberieš na pešo je to naozaj poriadna makačka..

Miestami som sa veľmi prehovárala k pokračovaniu. Samozrejme na vrchole som pocítila neskutočnú vďačnosť za to, že som to zvládla po vlastných a snáď to nebolo posledný krát. 

Pohľad z vrcholu je široko - ďaleko nenahraditeľný. Za jasného počasia dokonca až do 6 krajín..

.

.

.

3) Jazero SÄMTISERSEE a FÄLENSEE - "jedným vrzom" 

A tak ako pri prvom jazierku aj tu to hrdo zvládnu turisti každej kategórie.

Síce výstup k prvámu jazeru Samtisersee nahradí nejeden steper s fitness centra. Určite sa zhodneme, že najlepší je  predsa ten prírodný. Dobrá spáva je že to netrvá dlho (cca 50 min) a pred tým ďalším je možnosť posilniť sa appenzelským pivkom poniektorí bujónom.. - už komu čo hrdlo ráčí!  

Po dobrom občerstvení sa menej stúpajúcou cestičkou dostaneme k tajomnému tmavo čiernemu jazeru Fälensee.. Kde je opäť môžnosť dať si niečo od smädu. Takže sa nik nemusí báť že zostane v Appenzelli smädný. Tieto dve jazerá sme vyskúšali zdolať peško viackrát. V zime na skialpoch, v lete zase na bajkoch. No ak ti smiem poradiť a nepotrebuješ pútať pohľady iných najlepšie to je "po vlastných".

Vlastne to už nechám na TEBA!

.

.

.

4) Výhľad na SAXER LÜCKE

Toto bol jeden z najkrajších výhľadov doposiaľ. Ako sa hovorí "za málo peňazí, veľa muziky!" Veľká pomoc nám bola hlavne lanovka Staubern, ktorá nás na vrch vyviezla. Odtiaľ viedol 3km chodník, ktorý je ale za mňa o čosi náročnejší a nie určeny pre detičky. (možno to bolo  ale aj snehom, ktorý sa tam ešte nachádzal)

Júúj..

Dodnes mám pred očami vyčnievajúcu horu a po pravej strane dole tajomné jazero Fälensee, ktoré som vám už predstavila hore vyžšie. (výlet je možné si spoločne prepojiť) 

Pri spätnom pohľade na fotky si prajem, aby vždy chutil obed ako keď sme tam boli vyvalení v tráve..

.

.

.

5) Hora EBENALP (sprístupnená aj lanovkou) 

Z vrcholu sa naskytuje nádherný pohľad do doliny kde uvidíte prvé spominané jazero a mnoho ďalších scenárií. Keď sa vyberiete od lanovky dole kopcom určite to neoľutujete! Nachádza sa tam múzeum, kaplnka a horská chata/hotel , o ktorej som TU na tomto mojom hmm, "cestovateľsko - spovediacom" blogu už čo-to napísala. 

Že by som aj v písaní nachádzala útočisko? Ktovie ..

No predsa by som sa ešte vrátila k horskej chate Aescher. 

Je to jedno z najznámejších miest vo Švajčiarsku a zaroveň som tu pocítila najväčší kľud. Dozvedela som sa o ňom o čosi neskoršie ale určite patrí medzi mojich favoritov.  Oproti iným horským chatám táto zaručene vyčnieva svojou polohou z davu. Otvorená je každoročne od mája a tým si pripomínam, že je na čase tam znova zavítať. Už teraz sa jej neviem dočkať!

.

.

Každé jedno z týchto (pre mňa) špeciálnych miest  si môžeš kedykoľvek poprepájať. Spraviť si trasu náročnejšiu, nakombinovať podľa chuti..  No NEZABÚDAJ!

..že každému z nás predsa "inšô" chutí! 

Na záver len dúfam, že bolo príjemne ocitnúť sa na moment ďalej od starostí všedných dní.

Myslím DÚFAM, že nebolo zložité užiť si výlet do výnimočných Appenzellských ÁLP a aspoň takto online niečo nové objaviť. Aj keď..

...ani sa nenazdáš a tieto typy / tripy sa stanú (aj) TVOJIM útočiskom. :)) 

Ale veď ak aj nie.. - NEPRESTÁVAJ hľadať!

A možno práve tvojím útočiskom bude (je) niečo úplne iné. - Huňatá deka, šálka čaju, netflix alebo dobrá kniha..

PS: Pozdravujem všetkých, ktorý sa TU so mnou aj reálne ocitli a stali sa súčasťou. 
ĎAKUJEM! 🖖

Každá minca má dve strany..

Ponor sa do čítania a prezradím ti nejaké "pikošky".  Možno budeš miestami milo prekvapený, alebo skôr naopak.. 

To nechám na TEBA!

Jeden víkend, dve noci v aute a viac ako 620 kilometrov štyrmi passami.  (Passo = horský alpský priesmyk) Alebo po našom. Zákruta, zákruta a za ňou ešte dalšia zákruta.

Opäť trocha z nášho úniku od pracovných povinností. Kedy jediná najväčšia starosť na najbližšie hodiny  bola "KDE ZAPARKOVAŤ?!"

...

V piatok večer už bola tma, takže som vďaka bohu nevidela kam sme sa kľukatými cestičkami vytrepali. Prekvapilo ma až skoré sobotné ráno, keď sa začalo rozvidnievať. Spoza zarosených okien auta sa črtali vysokánske štíty a ja som si až v tej chvíli uvedomila ako vysoko sme vlastne v noci spali. Doposiaľ to bol môj najvyšší spánok v nadmorskej výške 2436 m.

Furkapass bol čarovný. 

Tak ako aj 3 minúty vzdialený hotel Belvedere, ktorý bol našou ďalšou zastávkou po ceste. Jeden z najznámejších hotelov na svete postavený na jednej z nekonečno víkendových zákrut. Hotel zdobí množstvo pohľadníc a ešte oveľa viac instagramových a facebookových účtov. Ikona fotografov. Dokonalo ladiaci s alpskou oblasťou.

Na druhej strane tento krásný hotel je bohužial dočasne zatvorený. Kým ľudia neváhajú a zastavujú pri ňom svoje autá, fotia sa pri ňom a natáčajú on zíva prázdnotou! 

...

Hlavne, že oproti hotela je postavené dovolím si napísať ŠKAREDÉ, ehmm "bistro". Kde je možne zakúpiť si vstup na ľadovec Rhôna. (Ten je ľahko dostupný pre kohokoľvek a vstupné stojí 9 frankov.)

Aj my sme sa dali zlákať.

Nastalo ďalšie moje poprvé, kedy som mala možnosť na vlastné oči vidieť ľadovec. Stáť blízko neho a a na moment sa ho dotýkať. Fascinujúce čo všetko nám príroda ponúka.

Pri hľadaní začiatku a prechádzaním jeho vytesanou galériou mi pomaličky dochádzala aj tá smutnejšia stránka tejto ľadovej atrakcie..

(Tak napríklad..)

- Už niekoľko rokov ho prekrývaju bielim i prikrývkami aby spomalili jeho topenie. 

- Každoročne galériu prevŕtavajú do ľadovca nanovo. (Stále vyžšie a vyžšie kvôli jeho topeniu.)

- Ľadovec sa každý rok posunie o 30-40 metrov, niekedy aj viac ako 10 cm za deň. Jediné čo za sebou zanecháva sú stopy holých kameňov. (Smutný pohľad na ne donúti k zamysleniu..)

Ách..

Prajem si aby svet zostal navždy krásným! Aby to čo nám bolo dovolené vidieť v tento októbrový víkend sme mali aj naďalej možnosť pozorovať.
Bohužiaľ cestovanie a spoznávanie nám čím ďalej tým častejšie ponúka aj takéto dychvyrážajúce pohľady. No o čosi negatívnejšie. 

...

S hlavami plnými myšlienok  sme sa pobrali ďalej. Prešli sme druhým horským priesmykom z názvom Grimselpass v nadmorskej výške 2164. ( K nemu ti prezradím len toľko, že hore je vybudované malinké kino a vďaka elektrárňam a umelým vodným nádržiam tu bol aj prvý elektricky vykurovaný hotel v Európe.)

Po všetkých tých alpských cestách nám vyhladlo a tak sme sa presunuli tretím priesmykom na lacný obed do Talianska. Bola by škoda nenajesť sa za polovicu kvôli jednému kopcu s názvom Simplonpass.  (V nadmorksej výške 2006 m) Ten nás doviedol až do mestečka Domodossola, kde sme si pochutnali na rizote a poobednej kávičke. Dotankovali sme a vyrazili za nocľahom. Spoza okien auta sme pozorovali talianske kostolíky, ktorých bolo neúrekom! Niet sychravého počasia určite tam strávime čas o čosi dlhšie.

Druhá noc v aute bola tutovka, že musí byť znova aj s výhľadom. A konečnou sobotnou zástavkou sa nám stal posledný štvrtí priesmyk Gotthardpass (V nadmorskej výške 2106 m)

Tým pádom to bol môj druhý najvyžší spánok počas jedného víkendu. 
Výšky týchto alpských priesmykov uvádzam len pre predstavu ako vysoko a akými vybudovaným cestami sme mali možnosť prechádzať. Pretože moja hlava to občas nevstrebáva..

Večer sme odparkovali už za tmy. Nuž a bol program jasný! Špagety Bolognese a žolík. (Nechcem sa chváliť ale talianske rizoto sa mohlo popri nich schovať) 
V nedeľné ráno sme mali plán navštíviť múzeum sv. Gottharda no mali sme tú smolu, že od októbra býva zatvorené až do júna. (Tak isto aj priesmyk keď napadne sneh.) 

A kedže predpoveď počasia na nedeľu nám nenahrávala do karát rozhodli sme sa náš výlet pomali dotiahnuť do konca. Celá naša víkendová cesta sa opať stretla v obci Andermatt v ktorej sme aj viacmenej začínali. Tam sme sa zastavili ešte v jednej útulnéj kaviarničke a pochutnali si na čokoládovom croissante s kávičkou, hľadiac na dokonalé jesenné počasie vonku.

A kedže aj naša minca má dve strany..

Vrátili sme sa naprieč pondelkovým pracovným povinostiam. (Poniektorí okorenením návštevou zubárky.)

...

Dúfam že si sa aj TY na chvíľu preniesol/a do ÁLP  a cestoval s nami kľukatými cestičkami.

Tiež ďakujem, že si mi dal/a možnosť vyrozprávať ti "víkendové pikošky" a podeliť sa o fotografie.

Prajem krásne jesenné dni. S dažďom aj bez.

"Čáú a PÁ."

PS: A nezabudni! To čo vídíš v prírode dnes, nemusí byť samozrejmosťou zajtra..