"Kto hľadá nájde.."

Tento článok mám v hlave už tak dlho! Dookola si "omieľam" ako si  čarovné miesta z Appenzellských Álp zaslúžia obdivu a nie len zálohovanie na google disku.

Veď predsa to bolo - "TO PRVÉ" čo sme zo Švajčiarska pred piatimi rokmi uvideli. 

Ach, ten čas ale letí..

Dodnes si pamätám ako ma uchvátila výrazne zelená tráva pokrývajúca doliny, ktoré z každej strany objímali vysokánske hory.  Pravdou síce je, že netrhajú priečky najvyžších vrchov Švajčiarska, no mne padli do oka.  A od vtedy sa tam s láskou vraciam a môžem povedať NAPÍSAŤ, že aj s nejednou našou návštevou.  Je to "na skok" a stali sa mi útočískom..

   

...vlastne po prečítaní kapitoli venovanej téme "Nájdi svoje ÚTOČISKO" som znova objavila chuť niečo napísať. Pre mňa, pre teba,  pre kohokoľvek..
Uvedomila som si, že vlastne čas strávený v prírode sa stal mojim útočiskom!

 Pohladí - obíjme, keď je to najviac potrebné. Bez predsudkov, bez slov..
Tam som sa stratila a zároveň našla. Vieš, niektoré útočiská nemusia mať hmotnú podobu. Môžu to byť dokonca aj spomienky na čas niekde,  alebo s niekým.

A tak zatváram oči a spomínam..
 

No dnes tam chcem aj TEBA!  Podeliť sa aj s tebou a pár mojích srdiečku blízkych útočísk. Zobrať ťa na moment na výlet..
Kam? - Tam kde mi bolo za posledné roky najlepšie..
Pripravený? - ZAČÍNAME!

.

.

.

1) Jazero SEEALPSEE

Bola moja prvučká turistika po príchode do tejto rozprávkovej krajiny. (Rozprávková hlavne preto, že mi pripomína rozpávku Zootropolis.) - Môžeš sa TU stať kýmkoľvek a robiť čokoľvek! Ale o tom inokedy..

K jazeru vedie strmšia asfaltová cesta, ktorá ale trvá len cca 50 min. a zvládne je úplne ktokoľvek. Veľký aj malý, v zime aj v lete. Zaujímavosťou je (hlavne pre fotografov), že jazero nieje slniečkom zaliate po celý deň, ale len v určitú hodinku.  Vlastne ani neviem či sa mi tá najperfektnejšia "foto hodinka" podarila.. Dokonca ani neviem koľko krát som tam bola a s kým všetkým som sa snažila túto krásu zozdieľať. Viem len to, že som tu oslávila svoje "20-te" narodeniny a nadobro som tu podľahla čaru chodenia do hôr! A pre to má zaslúžene prvé miesto na mojom zozname.

                 

       

.

.

.

2) Vrchol Säntis (dostupný aj lanavkou)

Za mňa vrch, ktorý by mal vidieť každý slovák, žijúci vo Švajčiarsku. - Každý kto ľúbi horskú turistiku. (Niečo ako doma náš Chopok a Ďumbier) 

Säntis je najvyžším vrcholom pohoria, no výškovými metrami ťa dnes nebudem zaťažovat. Úprimne to nehrá žiadnu rolu. Prezradím len, že ak sa vyberieš na pešo je to naozaj poriadna makačka..

Miestami som sa veľmi prehovárala k pokračovaniu. Samozrejme na vrchole som pocítila neskutočnú vďačnosť za to, že som to zvládla po vlastných a snáď to nebolo posledný krát. 

Pohľad z vrcholu je široko - ďaleko nenahraditeľný. Za jasného počasia dokonca až do 6 krajín..

.

.

.

3) Jazero SÄMTISERSEE a FÄLENSEE - "jedným vrzom" 

A tak ako pri prvom jazierku aj tu to hrdo zvládnu turisti každej kategórie.

Síce výstup k prvámu jazeru Samtisersee nahradí nejeden steper s fitness centra. Určite sa zhodneme, že najlepší je  predsa ten prírodný. Dobrá spáva je že to netrvá dlho (cca 50 min) a pred tým ďalším je možnosť posilniť sa appenzelským pivkom poniektorí bujónom.. - už komu čo hrdlo ráčí!  

Po dobrom občerstvení sa menej stúpajúcou cestičkou dostaneme k tajomnému tmavo čiernemu jazeru Fälensee.. Kde je opäť môžnosť dať si niečo od smädu. Takže sa nik nemusí báť že zostane v Appenzelli smädný. Tieto dve jazerá sme vyskúšali zdolať peško viackrát. V zime na skialpoch, v lete zase na bajkoch. No ak ti smiem poradiť a nepotrebuješ pútať pohľady iných najlepšie to je "po vlastných".

Vlastne to už nechám na TEBA!

.

.

.

4) Výhľad na SAXER LÜCKE

Toto bol jeden z najkrajších výhľadov doposiaľ. Ako sa hovorí "za málo peňazí, veľa muziky!" Veľká pomoc nám bola hlavne lanovka Staubern, ktorá nás na vrch vyviezla. Odtiaľ viedol 3km chodník, ktorý je ale za mňa o čosi náročnejší a nie určeny pre detičky. (možno to bolo  ale aj snehom, ktorý sa tam ešte nachádzal)

Júúj..

Dodnes mám pred očami vyčnievajúcu horu a po pravej strane dole tajomné jazero Fälensee, ktoré som vám už predstavila hore vyžšie. (výlet je možné si spoločne prepojiť) 

Pri spätnom pohľade na fotky si prajem, aby vždy chutil obed ako keď sme tam boli vyvalení v tráve..

.

.

.

5) Hora EBENALP (sprístupnená aj lanovkou) 

Z vrcholu sa naskytuje nádherný pohľad do doliny kde uvidíte prvé spominané jazero a mnoho ďalších scenárií. Keď sa vyberiete od lanovky dole kopcom určite to neoľutujete! Nachádza sa tam múzeum, kaplnka a horská chata/hotel , o ktorej som TU na tomto mojom hmm, "cestovateľsko - spovediacom" blogu už čo-to napísala. 

Že by som aj v písaní nachádzala útočisko? Ktovie ..

No predsa by som sa ešte vrátila k horskej chate Aescher. 

Je to jedno z najznámejších miest vo Švajčiarsku a zaroveň som tu pocítila najväčší kľud. Dozvedela som sa o ňom o čosi neskoršie ale určite patrí medzi mojich favoritov.  Oproti iným horským chatám táto zaručene vyčnieva svojou polohou z davu. Otvorená je každoročne od mája a tým si pripomínam, že je na čase tam znova zavítať. Už teraz sa jej neviem dočkať!

.

.

Každé jedno z týchto (pre mňa) špeciálnych miest  si môžeš kedykoľvek poprepájať. Spraviť si trasu náročnejšiu, nakombinovať podľa chuti..  No NEZABÚDAJ!

..že každému z nás predsa "inšô" chutí! 

Na záver len dúfam, že bolo príjemne ocitnúť sa na moment ďalej od starostí všedných dní.

Myslím DÚFAM, že nebolo zložité užiť si výlet do výnimočných Appenzellských ÁLP a aspoň takto online niečo nové objaviť. Aj keď..

...ani sa nenazdáš a tieto typy / tripy sa stanú (aj) TVOJIM útočiskom. :)) 

Ale veď ak aj nie.. - NEPRESTÁVAJ hľadať!

A možno práve tvojím útočiskom bude (je) niečo úplne iné. - Huňatá deka, šálka čaju, netflix alebo dobrá kniha..

PS: Pozdravujem všetkých, ktorý sa TU so mnou aj reálne ocitli a stali sa súčasťou. 
ĎAKUJEM! 🖖