Každá minca má dve strany..

Ponor sa do čítania a prezradím ti nejaké "pikošky".  Možno budeš miestami milo prekvapený, alebo skôr naopak.. 

To nechám na TEBA!

Jeden víkend, dve noci v aute a viac ako 620 kilometrov štyrmi passami.  (Passo = horský alpský priesmyk) Alebo po našom. Zákruta, zákruta a za ňou ešte dalšia zákruta.

Opäť trocha z nášho úniku od pracovných povinností. Kedy jediná najväčšia starosť na najbližšie hodiny  bola "KDE ZAPARKOVAŤ?!"

...

V piatok večer už bola tma, takže som vďaka bohu nevidela kam sme sa kľukatými cestičkami vytrepali. Prekvapilo ma až skoré sobotné ráno, keď sa začalo rozvidnievať. Spoza zarosených okien auta sa črtali vysokánske štíty a ja som si až v tej chvíli uvedomila ako vysoko sme vlastne v noci spali. Doposiaľ to bol môj najvyšší spánok v nadmorskej výške 2436 m.

Furkapass bol čarovný. 

Tak ako aj 3 minúty vzdialený hotel Belvedere, ktorý bol našou ďalšou zastávkou po ceste. Jeden z najznámejších hotelov na svete postavený na jednej z nekonečno víkendových zákrut. Hotel zdobí množstvo pohľadníc a ešte oveľa viac instagramových a facebookových účtov. Ikona fotografov. Dokonalo ladiaci s alpskou oblasťou.

Na druhej strane tento krásný hotel je bohužial dočasne zatvorený. Kým ľudia neváhajú a zastavujú pri ňom svoje autá, fotia sa pri ňom a natáčajú on zíva prázdnotou! 

...

Hlavne, že oproti hotela je postavené dovolím si napísať ŠKAREDÉ, ehmm "bistro". Kde je možne zakúpiť si vstup na ľadovec Rhôna. (Ten je ľahko dostupný pre kohokoľvek a vstupné stojí 9 frankov.)

Aj my sme sa dali zlákať.

Nastalo ďalšie moje poprvé, kedy som mala možnosť na vlastné oči vidieť ľadovec. Stáť blízko neho a a na moment sa ho dotýkať. Fascinujúce čo všetko nám príroda ponúka.

Pri hľadaní začiatku a prechádzaním jeho vytesanou galériou mi pomaličky dochádzala aj tá smutnejšia stránka tejto ľadovej atrakcie..

(Tak napríklad..)

- Už niekoľko rokov ho prekrývaju bielim i prikrývkami aby spomalili jeho topenie. 

- Každoročne galériu prevŕtavajú do ľadovca nanovo. (Stále vyžšie a vyžšie kvôli jeho topeniu.)

- Ľadovec sa každý rok posunie o 30-40 metrov, niekedy aj viac ako 10 cm za deň. Jediné čo za sebou zanecháva sú stopy holých kameňov. (Smutný pohľad na ne donúti k zamysleniu..)

Ách..

Prajem si aby svet zostal navždy krásným! Aby to čo nám bolo dovolené vidieť v tento októbrový víkend sme mali aj naďalej možnosť pozorovať.
Bohužiaľ cestovanie a spoznávanie nám čím ďalej tým častejšie ponúka aj takéto dychvyrážajúce pohľady. No o čosi negatívnejšie. 

...

S hlavami plnými myšlienok  sme sa pobrali ďalej. Prešli sme druhým horským priesmykom z názvom Grimselpass v nadmorskej výške 2164. ( K nemu ti prezradím len toľko, že hore je vybudované malinké kino a vďaka elektrárňam a umelým vodným nádržiam tu bol aj prvý elektricky vykurovaný hotel v Európe.)

Po všetkých tých alpských cestách nám vyhladlo a tak sme sa presunuli tretím priesmykom na lacný obed do Talianska. Bola by škoda nenajesť sa za polovicu kvôli jednému kopcu s názvom Simplonpass.  (V nadmorksej výške 2006 m) Ten nás doviedol až do mestečka Domodossola, kde sme si pochutnali na rizote a poobednej kávičke. Dotankovali sme a vyrazili za nocľahom. Spoza okien auta sme pozorovali talianske kostolíky, ktorých bolo neúrekom! Niet sychravého počasia určite tam strávime čas o čosi dlhšie.

Druhá noc v aute bola tutovka, že musí byť znova aj s výhľadom. A konečnou sobotnou zástavkou sa nám stal posledný štvrtí priesmyk Gotthardpass (V nadmorskej výške 2106 m)

Tým pádom to bol môj druhý najvyžší spánok počas jedného víkendu. 
Výšky týchto alpských priesmykov uvádzam len pre predstavu ako vysoko a akými vybudovaným cestami sme mali možnosť prechádzať. Pretože moja hlava to občas nevstrebáva..

Večer sme odparkovali už za tmy. Nuž a bol program jasný! Špagety Bolognese a žolík. (Nechcem sa chváliť ale talianske rizoto sa mohlo popri nich schovať) 
V nedeľné ráno sme mali plán navštíviť múzeum sv. Gottharda no mali sme tú smolu, že od októbra býva zatvorené až do júna. (Tak isto aj priesmyk keď napadne sneh.) 

A kedže predpoveď počasia na nedeľu nám nenahrávala do karát rozhodli sme sa náš výlet pomali dotiahnuť do konca. Celá naša víkendová cesta sa opať stretla v obci Andermatt v ktorej sme aj viacmenej začínali. Tam sme sa zastavili ešte v jednej útulnéj kaviarničke a pochutnali si na čokoládovom croissante s kávičkou, hľadiac na dokonalé jesenné počasie vonku.

A kedže aj naša minca má dve strany..

Vrátili sme sa naprieč pondelkovým pracovným povinostiam. (Poniektorí okorenením návštevou zubárky.)

...

Dúfam že si sa aj TY na chvíľu preniesol/a do ÁLP  a cestoval s nami kľukatými cestičkami.

Tiež ďakujem, že si mi dal/a možnosť vyrozprávať ti "víkendové pikošky" a podeliť sa o fotografie.

Prajem krásne jesenné dni. S dažďom aj bez.

"Čáú a PÁ."

PS: A nezabudni! To čo vídíš v prírode dnes, nemusí byť samozrejmosťou zajtra..