Čerešnička na torte..

"PARADISE is not TROPICAL" 

 ..dokonalé šťastie, pokoj a krása sa nemusia spájať výhradne s plážami, palmami a horúcim počasím. Skutočný pokoj si človek nosí v sebe bez ohľadu kde sa ocitne.

Vec sa má tak, že naša plánovaná dovolenka do exotiky sa NEKONALA. (už druhý krát) 

Totižto pred 6 rokmi sme si naplánovali dovolenku na Bali (v Indonézii) ale kvôli korona vírusu sme neodleteli. Tento rok na konci januára opätovný nápad s touto destináciou..

 Zrušené lety a svet ako sa hovorí "svet hore nohami". Znova sklamanie, smútok, hnev. 

 Sú situácie, ktoré jednoducho nemôžeme ovplyvniť..

Začína to dobre nie ? 

V robote po otázke či si to voľno nemôžem zrušiť a radšej pracovať som dostala odpoveď, že "ODYCH JE NASTAVENIE V HLAVE NIE DESTINÁCIA" a vraj si ho mám nechať a oddýchnuť po náročnejšom mesiaci, ktorý sme mali..

A kedže nám predsa len to slniečko chýbalo šli sme si deň po dni za ním. A tak začala naša neplánovaná dovolenka. No dobre. Tak trocha sme ju plánovali za jazdy. 

A doladil nám ju ŽIVOT - SÁM

~

Začalo to sobotným koncertom Robina Schulza v Rakúskych alpách, kde sme si to vyšľapali na skialpoch a hore už len užívali párty na akú budeme ešte dlho spomínať. ISCHGL je naša srdcovka a zimná sezóna bez náštevy by sa nám ani nerátala.

Večer sme sa vrátili spať na domácu pôdu do bytíku. Pozerať Let's dance a pozreli sme aj či sa nezmenila predpoveď na najbližšie dni. 

Vybalili sme si veci aby sme ich znova pobalili...

Lyže, snowboardy zimné oblečenie každého druhu. Až som mala pocit, že nejdeme na dovolenku, ale že sa sťahujeme. 

V utorok skoro ráno sme vyrazili smer Taliansko. Tento nápad sme chceli zrealizovať už dlhšie. Vlastne od kedy sme vo Švajčiarku sľubovali sme si že jedného dňa by sme chceli naštíviť Zermat (švajčiarska strana Mattenhornu)  Kedže ale táto alternatíva je drahšia zvolili sme si ako východiskový bod Cerviniu. (talianska strana Mattenhornu) 

V poobedných hodinách sme už boli "ubytovaný". (hotel fungoval asi samoobslušne pretože za dva dni tam nikoho nebolo)  Hneď ako sme si zložili veci na izbe rýchlo - rýchlo sme sa prezliekli a vybrali na pobedné zoznámenie sa s novou lokalitou. Mattenhorn nešlo prehliadnuť! Pozerala som naň nonstop ako zhypnotizovaná. Bol úplne iný ako som ho poznala z obrázkov/fotografií.

Ďalšie 2 dni (streda, štvrtok) sme strávili v podobnom duchu.. 

Celý deň na slniečku, od rána do večera na svahu. Rozhodli sme sa ale kúpiť si dvojdňový skipass a snowboardovali sme. To nám dalo možnosť prejsť nekonečnými zjazdovkami až na Švajčiarsku stranu a nadýchnuť sa tak aj toho vysnívaného Zermatu. Porovnať ceny, nadobudnúť svalovicu a tak ďalej. Zo všetkého po trošku. Nestíhala som vstrebávať. (aj preto si opakovane užívam dovolenku písaním)

Paľko si mimochodom (v štvrtok) vyšľapal na svoju prvú "4000-ku" a ja som sa medzi tým snažila snowboardovať so stisnutou riťkou kým sa mi neozval. 

Blázon..

A kedže sme ubytovanie mali len na dve noci a telo už tiež volalo po "civilizácii" po záverečnej jazde sme sa rozhodli posunúť ďalej do mesteška AOSTA, kde sme strávili piatok doobedu potulkami a vychutnávaním si talianskej gastronómie. 

(Mesto sa nachádza v severozápadnom Taliansku, v malebnom alpskom údolí obklopenom najvyššími vrcholmi Európy. Pre svoju bohatú históriu a zachovalé pamiatky sa často nazýva „Rím Alp“.)

Ale späť k názvu..

Čo vlastne tá "čerešnička na torte"?

Stráviť mestské doobedie v Taliansku elegantne vyoobliekaný popíjajúc Aperol a večer si dať v obklopení hôr a "hikerov" vo Francúzsku čapované pivko.. 

Prečo nie?! 

To sa mi na týchto roadtripoch autom páči najviac, že jeden deň môže byť takýto kontrastný.

Za tento rýchli teleport vďačíme tunelu popod Mont Blanc.

(Prejazd popod najvyžší vrch Európy je dlhý 11,6 km, spája francúzke stredisko Chamonix s talianskym Courmayerom. Poplatky za prejazd sú vyššie. Ceny pre osobné autá sa pohybujú na úrovni cca 56 € za jednosmerný lístok) 

Totižto toto naozaj nebolo v náhradnom pláne.

No po zistení, že sa nachádzame v blízkosti Mont Blancu sme užaj pozerali počasie na sobotu a výletik sme si museli ešte o jeden deň predlžiť.

("Sobota doobedu slnečná, lístky na lanovku ešte voľné. - že by nám to už konečne vyšlo?!")

Táto oblasť je taká moja HORSKÁ SLABINA. 

Pred pár rokmi som sa bezhlavo zamilovala..

A aj keď nám niekoľkokrát štastie neprialo dostať sa lanovkou na vrchol, vždy keď máme príležitosť radi sa do tejto rozprávkovej krajiny vraciame. 

Má to "TAM" takú neopísateľnú atmosféru.

~

Hlavu sme sklonili hoteli/ nocľahárni Vert Lodge Chamonix. 

Neviem ako by som správne opísala "vajbík" ktorý tam bol, ale mala som pocit ako keby sa tam vystriedalo nespočetne veľa ľudí takpovediac "NA JEDENEJ VLNE" 

(Vert Lodge funguje ako živé spoločenské centrum celej komunity outdoorových športovcov. Cenovo dostupné ubytovanie v pokojnej lokalite vedľa lezeckej steny a jazera Les Gaillands, približne 15 až 20 minút chôdze od centra mesta Chamonix.)

Ráno sme začali tradične kávou a croissantom a vychutnávaním si netradičnej atmosféri mesta. Kedže končila zimná sezóna všetky športové obchody vykladali v uliciach a na námestí oblečenie a príslušenstvo. Nenormálne ZĽAVY a VÝPREDAJE. Nechýbalo veľa a skoro som podľahla kúpe skialpov.. "Zachránila ma len položená otázka: "Potrebujem to ?!" Haha

Táto krásna výstava fotografií bola pred stanicou lanovky Aiguille du Midi.

(Je jednou z najznámejších, najstrmších a najvyšších kabínových lanoviek na svete. Vyvezie vás z údolia priamo do srdca masívu Mont Blanc do nadmorskej výšky 3 842 metrov.)

Strašne krásny zážitok to bol "tam hore" Bolo chladno, ale to som až tak necítila..

Všade navôkol bolo cítiť omnoho viac. -  odhodlanie robiť veci INAK!

Divoko, slobodne, s láskou, vášňou či len tak. 

Po celý čas som sa udivene navôkol pozerala a opakovala si aká je len táto krása krehká..

~

Poobede sa zatiahlo a my sme teda taktiež ukončili zimnú sezónu odchodom domov. (do dažda)

Auto plné všetkého čo sme chceli aj nechceli. 

V posledných rokoch si suveníry z ciest nosíme v podobe jedla. Hlavne keď sa jedná o Taliansko. No mne ako milovníčke sladkého Paľko ešte predsa len musel zastať pri starej známej pekárni v Argentieri, nech si ničo odnesiem aj z Francúzska. (Ak sa tam vyberieš presne ťa navygujem!)

Tento záver nebol čerečničkou..

Ale TORTA samotná!

Pri pohľade na tento APRÍLOVÝ "tripík" stále nemôžem uveriť čo sa za necelý týždeň dá všetko postíhať a zažiť. Presne napísané OD SOBOTY - DO SOBOTY  

A z medzi - prespatím doma nie 7 dní, ale len 5.

Rozlúčim sa pre dnešok netradične, jedným krásnym citátom..

"Často hľadáme odpovede daleko, kým už sú tu.

HORA mi nepridáva, ale zisťujem že odstraňuje zbytočné" 

(citát je zo zbierky básni, ktorej autorom je francúzky horský vodca a inštruktor alpinizmu)

Amen.

...a ČAÚ!  (Viac netreba)

Občas sa pristihnem, že SNÍVAM.

"Snívaš? ..a čom ?"

Tak povediac stále o niečom. Naposledy o letnom víkende ako bol tento..

Jeden z tých, kedy som sa "doma" príliš neohriala. Piatok po robote sme odštartovali západom slniečka. (Ten večer by bol taktiež súci na blog, ale nie o peknostiach, ale o tom ako sa zodpovedne obliec na hory a nevybrať sa zrovna do prichádzajúcej búrky.) No na poučovanie ešte niesom pripravená. A preto sa presunieme rovno k SOBOTE. (V článku nájdeš mix fotografíí - mobiloviek, ale aj z foťáčikov. Všetko v jednom. Myšlienky aj infošky.) Vylož si nohy, zapni režim ODYCHU a čítaj.

Totižto v sobotu v poobedných hodinách sme sa vybrali na hory dve ženy, fotografky, milovníčky hôr a všetkého toho pekného navôkol...

Chápeš DVE ŽENY! K jednej snívajúcej Vike sa pridala aj zasnená šoférka Baja s ktoru sme si na seba našli v túto júlovú sobotu konečne ČAS.  Nuž ale v jednom podcaste som si vypočula, že:

"Spoločný čas si nenájdeš. Lebo ČAS sa nedá nájsť.

On nieje nikde pohodený. Spoločný čas si musíš naplánovať."

..a tak sme čo-to naplánovali a ostatok riešili za jazdy. Počas ktorej šoférka Baja do mňa hučala: "..veď si to foooť! To je nádhera" Ja keby nešoférujem tak neviem čo skôr!"

No čo ti na to poviem/napíšem NESTÍHALA SOM! Oči hltali, srdce plesalo. Znova na horách..

Jednoducho šťastná Vika!

Horský priesmyk SUSTENPASS, ktorý sme si na tripík vybrali tu ešte nebol spomenutý. Bolo to pre mňa niečo úplne nové. Bol iný ako tie, ktoré sme prešli doteraz s Paľčom.(Už keď si myslím, že viem o včetkých zistím že existuje nejaký ďalší.)

Kedže sme z domu vyrazili len poobede veľa sme toho už nestihli. A predsa toľko! (Vieš ako, ženy! Haha) Vyvetrali naše foťáčiky a vzájomne sme si nafotili pár fotografií do portfólia.  Mimochodom o  tom, že moje najkrajšie portrétiky vznikli keď som bola najmenej pripravená, pomlčím. Také tie kedy mám nevyžehlené vlasy som nenamaľovaná a v konečnom dôsledku si na tích fotografiach prídem najviac krásna. Ďakujem kolegynka, mám k ním veľmi blízko.

Keď sme si našli konečne miesto na nocľah, dostala poučenie o tom ako rozložiť stan upevnený na streche auta. (Pre dobro ostatných to do budúcna potrebujem zopakovať!) Inak od vtedy nehovorím o ničom inakšom len o tom, že: "to CHCEM na auto aj ja!" Samozrejme si následne položím aj otázku: Potrebuješ to Vika? A hlasne kričím: ÁNOOO!

Ale späť k téme! NOCĽAH. Poď sa so mnou pozrieť na to ako môže vyzerať jeden z najluxusnejších "hotelov" na svete. Nie je all - inclusive, ako all- inclusive.. Hľa!

Fakt. Nebudem klamať, keď o tom po pár mesiacoch spätne premýšľam/píšem bol to jeden DOKONALÝ letný večer plný naozajstného luxusu. Bez ponáhľania sa niekam. V tom momente sa z času stal priateľ, nie nepriateľ s človekom z ktorým sa skoro vôbec nepoznáš a predsa sú si vaše duše tak blízke..

Niekde uprostred švajčiarskych hôr sa naše rozhovory miešali so smiechom a pískajúcim čajníkom z ktorého sme si opakovane dolievali čaj. (Hmm, močové mechúre boli pred spaním "totálne nadšené") K tomu sme si naservírovali cestoviny z paradajkovým pretlakom, syrom a štipkou soli poprášili. Veď to poznáš: "Soľ nad zlato!"

Každý má na luxus iný pohľad. Tie naše sa stretli a zhodli na tom, že:

"Večera chutí lepšie, keď sú vašimi hostiteľmi hory. Žiadne rezervácie. 

Len príroda, ticho a zlatistá obloha. Stôl pre dvoch… a celý svet."

Po magickom západe slnka nám neostávalo nič iné len sa zababušiť do spacákov. "Spálňa" s výhľadom na ľadovec. Snívam za videla! Och..

Obidve sme nemohli zaspať, nonstop sme sa prevracali a únava nie a nie prísť. Ani neviem ako a kedy, ale nakoniec som sa ponorila do ríše snov.

 

V noci okolo 2-3tej som sa zobudila na to, že mi je chladno a po litroch čaju neuveríš no tlačil ma mechúr. (Horšie ako s deckom.) Moja spolubávajúca ešte stále kukala do stropu stanu a po spánku nemala ani náznak.

- "Prosím ťa, keď pôjdeš von dones mi z kufra auta koláčik." 

No prosím! Kde sme ? (All- inclusive?) Ale čuduj sa svetu, hneď po zjedení zaspala..

Ráno sme sa na tom bavili ako zapadol posledný dielik (koláčik) do skladačky. 

Počasie hneď z rána nás prínútilo ostať skryté v aute kým sa neustálil dážď. Keď ako tak prestalo poprchávať zbalili sme veci a vybrali sme dotknúť sa ľadovca. Juhuu..

Ďalší do zbierky, STEIN GACIER!

(Malá pripomienka) Vyrazte k nim! Objavte ich, kráčajte po nich a dotknite sa ich kým TU sú.

Kto vie? - (ne) bude to večné?!

My sme mali spodok ľadovca úplne pre seba. Len my dve. Vlastne za celú túto rýchlu doobednú túričku sme stretli len jednu rodinku, ktorá sa nás snažila prehovoriť aby sme sa otočili. Poprchávalo a vyzeralo to že príde búrka. Priznám sa mala som po piatkovej turistike (kde sa nám podarilo pred búrkou ukryť na poslednú chvíľu) trošku rešpekt. Ale našťastie v nedeľu to bol len jemný dáždik, ktorý sme v pohode zvládli v nepremokavých bundách..

V poobedných hodinách sme sa s ťažkým srdcom rozhodli rozprávkový priesmyk SUSTEN opustiť a pobrať sa domov.  Kiež by sme naň mali viac času..

 

"Nepotrebujeme viac času. Potrebujem viac života v tom ktorý už máme."

..a tu veru "život - životoval". Občas o tom potajme snívam. 

O tom.. "Že spomaliť neznamená stratiť čas. Že pauza nie je slabosť ale sila. 

A že najväčší luxus dnešnej doby je mať odvahu žiť pomali."

Do reality sa nám veru rýchlo vracať nechcelo. Oddiaľovali sme to a tak sme si dopriali ešte jeden spoločný pomalí obed. Nakoniec tripíku nám opäť vyšlo slniečko a tak sme ešte dlhoooo vysedávali a užívali si prekrásne výhľady. Bol to definitívny dôkaz, že aj konce môžu byť krásne..

Ďakujem nám, že sme to pomedzi všetky naše aktivity NAPLÁNOVALI spoločne zažili!

(DODATOK)

Legenda hovorí, že ak si sa dočítal/a až SEM doprial si si istú formu SPOMALENIA.. A ja ti za to ĎAKUJEM. 

PS: A Bajke za toto prekvapenie! SPOMIENKU NA LETO budem mať už nie len v online svete aj aj v tom OFF. A ten je koniec koncov ten najvzácnejší..

..tak zas NABUDÚCE!