"PARADISE is not TROPICAL"
..dokonalé šťastie, pokoj a krása sa nemusia spájať výhradne s plážami, palmami a horúcim počasím. Skutočný pokoj si človek nosí v sebe bez ohľadu kde sa ocitne.
Vec sa má tak, že naša plánovaná dovolenka do exotiky sa NEKONALA. (už druhý krát)
Totižto pred 6 rokmi sme si naplánovali dovolenku na Bali (v Indonézii) ale kvôli korona vírusu sme neodleteli. Tento rok na konci januára opätovný nápad s touto destináciou..
Zrušené lety a svet ako sa hovorí "svet hore nohami". Znova sklamanie, smútok, hnev.
Sú situácie, ktoré jednoducho nemôžeme ovplyvniť..
Začína to dobre nie ?
V robote po otázke či si to voľno nemôžem zrušiť a radšej pracovať som dostala odpoveď, že "ODYCH JE NASTAVENIE V HLAVE NIE DESTINÁCIA" a vraj si ho mám nechať a oddýchnuť po náročnejšom mesiaci, ktorý sme mali..
A kedže nám predsa len to slniečko chýbalo šli sme si deň po dni za ním. A tak začala naša neplánovaná dovolenka. No dobre. Tak trocha sme ju plánovali za jazdy.
A doladil nám ju ŽIVOT - SÁM
~
Začalo to sobotným koncertom Robina Schulza v Rakúskych alpách, kde sme si to vyšľapali na skialpoch a hore už len užívali párty na akú budeme ešte dlho spomínať. ISCHGL je naša srdcovka a zimná sezóna bez náštevy by sa nám ani nerátala.
Večer sme sa vrátili spať na domácu pôdu do bytíku. Pozerať Let's dance a pozreli sme aj či sa nezmenila predpoveď na najbližšie dni.
Vybalili sme si veci aby sme ich znova pobalili...
Lyže, snowboardy zimné oblečenie každého druhu. Až som mala pocit, že nejdeme na dovolenku, ale že sa sťahujeme.
V utorok skoro ráno sme vyrazili smer Taliansko. Tento nápad sme chceli zrealizovať už dlhšie. Vlastne od kedy sme vo Švajčiarku sľubovali sme si že jedného dňa by sme chceli naštíviť Zermat (švajčiarska strana Mattenhornu) Kedže ale táto alternatíva je drahšia zvolili sme si ako východiskový bod Cerviniu. (talianska strana Mattenhornu)
V poobedných hodinách sme už boli "ubytovaný". (hotel fungoval asi samoobslušne pretože za dva dni tam nikoho nebolo) Hneď ako sme si zložili veci na izbe rýchlo - rýchlo sme sa prezliekli a vybrali na pobedné zoznámenie sa s novou lokalitou. Mattenhorn nešlo prehliadnuť! Pozerala som naň nonstop ako zhypnotizovaná. Bol úplne iný ako som ho poznala z obrázkov/fotografií.
Ďalšie 2 dni (streda, štvrtok) sme strávili v podobnom duchu..
Celý deň na slniečku, od rána do večera na svahu. Rozhodli sme sa ale kúpiť si dvojdňový skipass a snowboardovali sme. To nám dalo možnosť prejsť nekonečnými zjazdovkami až na Švajčiarsku stranu a nadýchnuť sa tak aj toho vysnívaného Zermatu. Porovnať ceny, nadobudnúť svalovicu a tak ďalej. Zo všetkého po trošku. Nestíhala som vstrebávať. (aj preto si opakovane užívam dovolenku písaním)
Paľko si mimochodom (v štvrtok) vyšľapal na svoju prvú "4000-ku" a ja som sa medzi tým snažila snowboardovať so stisnutou riťkou kým sa mi neozval.
Blázon..
A kedže sme ubytovanie mali len na dve noci a telo už tiež volalo po "civilizácii" po záverečnej jazde sme sa rozhodli posunúť ďalej do mesteška AOSTA, kde sme strávili piatok doobedu potulkami a vychutnávaním si talianskej gastronómie.
(Mesto sa nachádza v severozápadnom Taliansku, v malebnom alpskom údolí obklopenom najvyššími vrcholmi Európy. Pre svoju bohatú históriu a zachovalé pamiatky sa často nazýva „Rím Alp“.)
Ale späť k názvu..
Čo vlastne tá "čerešnička na torte"?
Stráviť mestské doobedie v Taliansku elegantne vyoobliekaný popíjajúc Aperol a večer si dať v obklopení hôr a "hikerov" vo Francúzsku čapované pivko..
Prečo nie?!
To sa mi na týchto roadtripoch autom páči najviac, že jeden deň môže byť takýto kontrastný.
Za tento rýchli teleport vďačíme tunelu popod Mont Blanc.
(Prejazd popod najvyžší vrch Európy je dlhý 11,6 km, spája francúzke stredisko Chamonix s talianskym Courmayerom. Poplatky za prejazd sú vyššie. Ceny pre osobné autá sa pohybujú na úrovni cca 56 € za jednosmerný lístok)
Totižto toto naozaj nebolo v náhradnom pláne.
No po zistení, že sa nachádzame v blízkosti Mont Blancu sme užaj pozerali počasie na sobotu a výletik sme si museli ešte o jeden deň predlžiť.
("Sobota doobedu slnečná, lístky na lanovku ešte voľné. - že by nám to už konečne vyšlo?!")
Táto oblasť je taká moja HORSKÁ SLABINA.
Pred pár rokmi som sa bezhlavo zamilovala..
A aj keď nám niekoľkokrát štastie neprialo dostať sa lanovkou na vrchol, vždy keď máme príležitosť radi sa do tejto rozprávkovej krajiny vraciame.
Má to "TAM" takú neopísateľnú atmosféru.
Hlavu sme sklonili hoteli/ nocľahárni Vert Lodge Chamonix.
Neviem ako by som správne opísala "vajbík" ktorý tam bol, ale mala som pocit ako keby sa tam vystriedalo nespočetne veľa ľudí takpovediac "NA JEDENEJ VLNE"
(Vert Lodge funguje ako živé spoločenské centrum celej komunity outdoorových športovcov. Cenovo dostupné ubytovanie v pokojnej lokalite vedľa lezeckej steny a jazera Les Gaillands, približne 15 až 20 minút chôdze od centra mesta Chamonix.)
Ráno sme začali tradične kávou a croissantom a vychutnávaním si netradičnej atmosféri mesta. Kedže končila zimná sezóna všetky športové obchody vykladali v uliciach a na námestí oblečenie a príslušenstvo. Nenormálne ZĽAVY a VÝPREDAJE. Nechýbalo veľa a skoro som podľahla kúpe skialpov.. "Zachránila ma len položená otázka: "Potrebujem to ?!" Haha
Táto krásna výstava fotografií bola pred stanicou lanovky Aiguille du Midi.
(Je jednou z najznámejších, najstrmších a najvyšších kabínových lanoviek na svete. Vyvezie vás z údolia priamo do srdca masívu Mont Blanc do nadmorskej výšky 3 842 metrov.)
Strašne krásny zážitok to bol "tam hore" Bolo chladno, ale to som až tak necítila..
Všade navôkol bolo cítiť omnoho viac. - odhodlanie robiť veci INAK!
Divoko, slobodne, s láskou, vášňou či len tak.
Po celý čas som sa udivene navôkol pozerala a opakovala si aká je len táto krása krehká..
Poobede sa zatiahlo a my sme teda taktiež ukončili zimnú sezónu odchodom domov. (do dažda)
Auto plné všetkého čo sme chceli aj nechceli.
V posledných rokoch si suveníry z ciest nosíme v podobe jedla. Hlavne keď sa jedná o Taliansko. No mne ako milovníčke sladkého Paľko ešte predsa len musel zastať pri starej známej pekárni v Argentieri, nech si ničo odnesiem aj z Francúzska. (Ak sa tam vyberieš presne ťa navygujem!)
Tento záver nebol čerečničkou..
Ale TORTA samotná!
Pri pohľade na tento APRÍLOVÝ "tripík" stále nemôžem uveriť čo sa za necelý týždeň dá všetko postíhať a zažiť. Presne napísané OD SOBOTY - DO SOBOTY
A z medzi - prespatím doma nie 7 dní, ale len 5.
Rozlúčim sa pre dnešok netradične, jedným krásnym citátom..
"Často hľadáme odpovede daleko, kým už sú tu.
HORA mi nepridáva, ale zisťujem že odstraňuje zbytočné"
(citát je zo zbierky básni, ktorej autorom je francúzky horský vodca a inštruktor alpinizmu)
Amen.
...a ČAÚ! (Viac netreba)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára