Pokiaľ existujú miesta ako tieto, verím na rozprávky..

 ...zamilujem sa do vás znova a znova! Kedykoľvek mi bude dopriate SEM zavítať. Ukrývate v sebe POKOJ, aký som na iných miestach zatiaľ nezažila.  Príslovie hovorí "do tretice všetko dobré".. Tak my už sme vyskúšali po štvrtý krát a stále nám nieje dosť! Vždy to bolo viac než dobré. 

Premýšľam prečo som vás sem doteraz nevzala na výlet..
Prepáčte!
Dneškom sa to pokúsim napraviť

Nechajte svoj deň začať skutočnou rozprávkou..

Našim víkendovým útočiskom sa stal domček hlboko v hore kde sme počas raňajok boli obklopený najkrajšímí obrazmi. Zdobili steny všade navôkol. Tematika bola jednoznačná - HORY!
No zrak sa mi ťahal k tým ktoré lemovali rámy okien. Jemne poprášene snehom a pomaličky prebúdzajúce sa do nového dňa.

Ách..
Dopiť kávu, dojesť croissant a šup sa s nimi zblížiť..

No dobre. Tak ešte oškrabať zamrznuté okno a vyrážame!
A kedže ciele sa počas dvoch dní rýchlosťou blesku menili, nakoniec sme to nechali len tak voľne plynúť.. Pri podmienkach aké momentálne boli vo Francúzkych alpách sme prijali víkend taký, aký nám bol naservírovaný. Síce s viacerími zavretými strediskami, ale za to s tým "najgýčovejším" počasím aké si len vieš priať!
Takže nič nám nebránilo k tomu aby sme prvý deň odštartovali z dedinky Argentier - "Vzhůru k výškám".. 

 

Žijeme v spoločnosti, kde každý chce všetko a hneď. Chceme dosiahnuť želaný výsledok s menším úsilím a za kratší čas. Predpokladáme, že to všetko príde rýchlo a bez čakania.

Akurát by sme nemali zabúdať, že väčšina z toho si vyžaduje snahu a trpezlivosť.

Ospravedľnujem sa vopred za vyjadrenie, ale tento "DIABLOV NÁSTROJ", ktorý si už druhý víkend po sebe obúvam ma pomaly, ale isto učí všetky tieto cnosti. ÁNO, tým pekelným výmyslom myslím SKIALPY. Aj sme si dali na chvíľu v našom vzťahu pauzu, ale pochopila som, že potrebujem pohyb aby som dokázala na chvíľu zastaviť. 

Telo ide, no myseľ je čistá - VYPNUTÁ .

Len šúchanie lyží a pohľad zastretý tými najkrajšími scenériami.

Klamala by som, ak by som napísala, že som sa nebála. Pri opustení zjazdovky sa mi do hlavy vkrádal strach. Tak ako sa mi miešajú pocity z výšok tak isto mám obavy z hrozieb a rizík, ktoré sa môžu udiať takto v zime v horách.

Môžu..

"Nestrachujte sa, ako sa to udeje, inak si začnete vytvárať obmedzenia.

 Skrátka si budte istý tým čo chcete..

Do uší som si dala slúchadká, zapla hudbu a nechala prekričať všetky strachy. Pomalým šuchaním lyží, nasledovaním dvoch francúzkych pánov a Paľka som tam hore odrazu stála. 

To KDE a AKO vysoko sme si vlastne uvedomily až po "skrolovaní infošiek" o okolí večer v posteli. Môjmu mladšiemu ja (a aj tomu z doobedia) by som v tom momente zakričala, že budú situácie kde bude na seba úprimne hrdé!

Koniec? 

NIE! - Rozprávka ešte nekončí..

Ešte jeden pohľad z okna a vidíme sa ZNOVA ráno.

Dobré ránko priatelia..

"Klin sa klinom vybíja" a či už som nohy cítila, alebo aj nie..

Bol by to hriech! - Hriech naplno nevyužiť plusové teploty. Po vystúpeni z auta som zostala v pomykove.

Snívam,  alebo som sa naozaj ocitla v rozprávke ?  

Hmm, v takej kde existovala "LÉTO - ZIMKA"..

No, ale teraz vážne..

Samozrejme, že sme sa teplúčku a víkendovej azurkovej oblohe tešili, ale malo to aj svoje negatíva. Budem sa tu zrejme opakovať, ale "každá minca má dve strany". Nebolo tomu inak ani teraz. Kvôli teplotám, ktoré boli sme si nemohli dovoliť začať našu PSYCHOHYGIENU (čas  strávený v prírode) úplne z pôvabnej dedinky Les Praz. Nuž, pomohli sme si teda lanovkou do lyžiarskeho strediska. 

Vystúpili na konečnej. A začali premýšľať, že kam. 

A tam kde niečo končí, začína predsa niečo nové!

 Alebo sa tam  možno schádza "skialp partička".  Nenápadne sa teda pripájame a šup naprieč zasneženov krajinkou. Opäť to bolo iné. Pre dnešok s výhľadom na masív Mount Blanc.

Odrazu neviem ako skĺbiť viac aktivít naraz. Hlava sa otáča dozadu a obdivuje ho, pohľad by mal smerovať pod nohy (lyže) do toho neviem čo skôr zo seba vyzliecť. Taktiež rozmýšľam či potím výdatné raňajky od našej hostiteľky (Helen), alebo sú to koláče, ktoré sa cez sviatky chystám zjesť.

A ak si stále myslíš, že "ženy dokažu robiť viac vecí naraz" tak zrovna tu som JA o tom začala pochybovať.

Keď sme sa ocitli pod žlabom skupinka žien aj chlapov pred nami zastavila. Začali medzi sebou diskutovať po francúzsky a potom to jedna žena z partie posunula ďalej aj v angličtine. Vraj tí čo chceme a cítime sa máme pokračovať hore, ale na vlastné riziko..

"Ak vám niečo nepripadá správne, pravdepodobne to ani správne nie je. Dajte na intuíciu. Nechajte to plynúť."

Niektorí sa vybrali cik-cakom v skupinke ďalej. My sme si nechali poradiť, zlepili pási a otočili to. Nemuseli sme jej veriť, ale dobrá rada je nad zlato! 

A keďže sme mali kúpený 4 - hodinový lístok, energiu sme presmerovali na zdokonaľovanie sa v lyžovaní.  

"Hory nás učia zodpovednosti, rešpektu a pokore." 

Niektoré miesta si na lepšie podmienky počkajú a MY s nimi tiež! Príde deň keď nám bude dovolené sa priblížiť aj k tomu Mount Blancu..

Zazvonil zvonec a rozprávky je KONIEC..

Počkať, počkať!

Samozrejme hneď  po tom ako sme si kúpili chrumkavú bagetu a croissantíky. (Hehe, vekom sa kúpa suvenírov mení.)  Teraz už naozaj môžme vyraziť domov.

Vďaka ti život!

PS: Všetkým toto "zákutie" francúzskych Álp odporúčam! (V akomkoľvek ročnom období.) Možno aj vy objavíte pokoj, ktorí v sebe ukrýva. Sľubujem, že na to aby si vás to TAM úplne podmanilo nebude potrebné veľa..

POKOJNÉ a ROZPRÁVKOVÉ sviatky Vám želám!

 Pá..