Ešte, že hory sú nevyspytateľné. A pri predpovedi dažďa stále existuje možnosť, že vyjde slnko! A my sa môžme túlať..
Väčšina našich potuliek v Appenzelli skončila pri jazere Sealpsee. No v sobotu sme zamierili smer Berggasthaus Aescher.
Už dávno som mala na zozname toto nádherné miesto. Len som mala pocit, že sa nachádza niekde úplne inde ako je. (To bude tá vycibrená geografia, ktorú som spomínala niekde na začiatku týchto mojich článkov.)
Ale nie to som chcela!
My sme lanovku vynechali a celé to obehli cca. za 4 hodinky aj s fotením na každom kroku. (To je už klasika pri mne..)
Začínalo poprchávať tak sme si chatu len tak narýchlo obzreli a pokračovali sme cestou nahor. To sme ešte netušili aké krásy v sebe ukrýva..
No k nej sa ešte vrátim!
Hneď za rohom sa ukrývala ďalšia rozprávková chalúpka. Keď raz budem hľadať samotku a miesto na vytriedenie myšlienok, mám v tom jasno. Len si predstavte to ráno, keď otvoríte oči.
My sme sa nešli vynadívať! Ale to už posúďte sami..
Po prejdení jaskyňou nás čakal vrchol dňa. Lanovka, vietor sneh! Mám pocit, že tento rok sa tej zimi nejdeme zbaviť. Prejsť si štyrmi ročnými obdobiami v jeden deň, to je veru zážitok.
Asi nie vždy platí že na vrchu je najlepšie, pretože my sme sa tuho ponáhľali späť do chaty Aescher. Niečo mi hovorilo, že sme ešte nevideli všetko.
Krása s nádherou sa striedala!
Nedotknutá a predsa v každom jej kúte bolo cítiť dotyk ruky. Tak uznajte..
"Či jesto krajšej kaviarni?!" (krčmy)
Ehmm.. A o tých záchodoch ani nehovorím! Sám Paľčo ma tam poslal, vraj také krásne ešte nevidel.
(Inak sme úplne normálny. Fakt!)
V takomto prostredí by som tu kávu dokázala piť každý deň. A sem tam aj jedno pivečko!
Naozaj veľké ĎAKUJEM, že nie sme z cukru! A znovu sme sa vybrali do dažďa. Lebo toto sú tie, do života zážitky. Nečudo, že toto krásne miesto je inšpiráciou toľkým básnikom. Ja by som tiež ešte písala..
(No to by som potrebovala výkonnejší telefón!)
Ďakujem za tvoj drahocenný čas a prečítanie.
Na chvíľku sa tu zas MAJTE! (majme)
.. dnes už len, dobrú noc! :))
