Myslím, že jesenné počasie sa nám ukazuje v celej svojej paráde. Posledné dni okolo "babieho leta" ani nešli. Áno, viem dážď k jeseni patrí. To príjímam. No keď absolvuješ dva víkendy v byte kvôli nepriaznivému počasiu, tretí víkend by to určite zanechalo značné stopy na psychickej pohode. Aspoň na tej mojej! Naučila som sa, že v živote je dôležité balansovať. Takže nám už nič nemohlo zabrániť v úniku z meststkého zhonu, bytu a ležania pred nezmyslnými správami.
Unikli sme do dažďa..
..občas sa mi zdá, že deň za dňom plynie rovnako. Víkend prebehne pomedzi prsty a zase je pondelok. Dokonca tu v zahraničí mám pocit akoby týždeň trval len tri dni. (pondelok/piatok/nedeľa)
A predsa obzriem sa spätne a všetky sú iné. Niektoré zaujímavejšie iné menej...
Veríš v príslovie: “„Jaký si to uděláš, takový to máš“ ? (Hodím to sem v češtine, lebo tak sa mi to páči!) ...ale nie to som chcela.
Ja len že VERÍM! My sami si tvoríme dni a s časom, ktorý tak rýchlo uteká vieme dokonale pracovať. Samozrejme, keď chceme. Tak načo čakať na skvelé počasie aby sme vybehli na výlet a nazbierali pár zážitkov, ktoré budú určite zaujímavajšie ako: “ Keď pršalo preležali sme celý víkend na gauči..” ?!
Čas uplynie tak či tak. Je len na nás ako ho využijeme! Preto sme sa snažili načerpať z upršaného, no o to čarovnejšieho jesenného víkendu MAXIMUM.
Ved posúďte sami! Keďže tma už býva príliš skoro stihli sme narýchlo obzrieť jeden z najznámejších vodopádov STAUBBACH. Vstup je ZADARMO a pomocou tunela a železných schodov sa dostanete tesne k jeho blýzkosti skadiaľ sa vám naskytnú tie najkrašie pohľady.
No a asi už len toľko, že polahodí nejedenému fotografovi!
Scény “ako z obrázku”.
…po zistení, že kemp je zavretý z dôvodu dlhodobého “nepekného počasia” sme zahájili spánok v aute a veru dosť bolo rezko! Ešte že sme mali päť spacákov. (rezerva po našom)
Za príjemného zvuku cengajúcivh kráv nám spánok rušila len mierna zima. No čo - to sme pospali . Ráno sme nemali veľmi chuť vylihovať ako doma v teplej posteli a tak sme sa odrazu ocitli v kaviarni s príjemnou atmosférou. V rukách teplá káva a pohľady upreté na zasnežené kopce len kúsok nad nami.
Odrazu sa prilínala jeseň so zimou...
Po raňajkách bol plán jasný! Počkať kým otvoria jedinečné vodopády TRÜMMELBACH a ísť sa trocha pokochať...
Bolo aj čím! Séria desiatich vodopádov sprístupnená podzemným výťahom, tunelmi, plošinami a osvetlenímm boli veľký zážitok. Kvôli príliš veľkej vlhkosti som na foťak odfotila minimum, ale za to moje oči cvakali každý jeden vodopád a to zo všetkých uhlov.
Veď tých pár premočených vecí, zamrznutý “ňufák” a ruky bez citu, ktoré mi nedovolili toľko fotiť, ale dali možnosť oveľa viac vnímať stáli za to!
A nakoniec pocit že naozaj ŽIJEM! A to je v dnešnej dobe najviac. :)
